O škole
Základná škola s materskou školou Cerovo
_____________________________________________
INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
ISCED 2 pre nižšie stredné vzdelávanie
SEPTEMBER 2021
Dĺžka štúdia päť rokov
Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma – denná
Druh školy: štátna
Predkladateľ:
Názov školy Základná škola s materskou školou Cerovo
Adresa Cerovo 58, 962 52
IČO 37 888 722
Riaditeľ školy Mgr. Andrea Chmelková
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP PaedDr. Iveta Bahýľová
Kontakty 0911 155 511, 045 55 732 35
Zriaďovateľ:
Názov OBEC Cerovo
Adresa Cerovo 259, 962 52
Kontakty 045/5573282
Dátum schválenia Pedagogickou radou : 27.08.2021
Dátum schválenia Radou školy: 31.08.2021 ............................................
podpis predsedu Rady školy
Platnosť dokumentu od 1. septembra 2021
............................................. ............................................
podpis zriaďovateľa podpis riaditeľa školy
ÚVOD
Školský vzdelávací program (ďalej aj „ŠkVP“) predstavuje záväzný dokument pre nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy. Vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu.
Prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferuje vo výučbe medzipredmetový prístup, teda kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Súčasne s týmto prístupom podmieňuje svoju realizáciu uplatňovaním motivačných učebných postupov a vytváraním podporujúcej sociálnej klímy v škole. Kladie dôraz na kvalitu školy, ktorá uplatňuje vnútorné a vonkajšie vyhodnocovanie (evalváciu) svojich programov, procesov a výsledkov.
Cieľom ŠkVP je podporovať také kognitívne činnosti, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, skúmanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napríklad výsledkov pokusu alebo experimentu, interpretácie či vytvárania rôznorodých verbálnych, obrazových a grafických textov, ktoré tvoria sociálny a kultúrny svet.
Vytváranie uvedených kognitívnych činností možno všeobecne zhrnúť najmä do týchto oblastí výchovy a vzdelávania:
- rozvíjať schopnosti žiakov vedieť a chcieť sa učiť;
- posilňovať sebadôveru žiakov v riešení problémov, ktoré sú spojené s učením;
- viesť žiakov k aktívnemu občianstvu;
- podieľať sa na vymedzovaní hodnôt slušného a morálneho človeka.
1 VŠEOBECNÉ CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú výchovou a vzdelávaním naplniť.
Vo vzdelávaní na druhom stupni základnej školy je potrebné najmä:
- rozvíjať u žiakov funkčnú gramotnosť1 a kritické myslenie;
- umožňovať každému žiakovi2 v rámci výučby nadobúdanie kompetencií vlastnou činnosťou a aktivitami zameranými aj na objavovanie a vytváranie nových významov;
- motivovať žiakov k zodpovednosti a záujmu o vlastné vzdelávacie výsledky prostredníctvom ich aktívneho zapojenia do procesu vzdelávania;
- viesť žiakov k využívaniu efektívnych stratégií učenia sa (učiť sa učiť);
- poskytovať každému žiakovi príležitosť objaviť a rozvinúť svoje schopnosti v súlade s reálnymi možnosťami, aby tak získal podklad pre optimálne rozhodnutie o svojom ďalšom vzdelávaní;
- sprostredkovať dostatok príležitostí na osobnostný rozvoj každého žiaka;
- rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na kultivovanú komunikáciu a spoluprácu;
- viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.
2 STUPEŇ VZDELANIA
Nižšie stredné vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, ktoré je podmienkou pre ďalšie vzdelávanie na vyššom stupni.
3 PROFIL ABSOLVENTA
Profil absolventa sa odvíja od kompetencií, ktoré žiak získal v procese vzdelávania a sebavzdelávania v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania a iných rozvíjajúcich aktivít.
Absolvent nižšieho stredného vzdelávania disponuje nasledujúcimi základnými kompetenciami, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vyučovacích predmetov a špecifických cieľov prierezových tém na tomto stupni vzdelávania:
- pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania si poznatkov;
- vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou;
- využíva cudzí jazyk na úrovni používateľa základov jazyka;
- používa matematické postupy a vedomosti pri riešení praktických problémov, je schopný aplikovať osvojené matematické modely logického a priestorového myslenia;
- používa informačné a komunikačné technológie pre potreby učenia sa a pre svoj život;
- vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického myslenia;
- dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných vied vo svojom živote;
- uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a komunikáciu v skupine;
- posúdi svoje silné a slabé stránky s ohľadom na svoje ďalšie vzdelávanie a budúce profesijné záujmy;
- chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia a uprednostňuje základné princípy zdravého životného štýlu v každodennom živote;
- uvedomuje si význam kultúrneho dedičstva a umenia vo svojom živote a živote celej spoločnosti;
- prijíma rozmanitosť ako prirodzenú súčasť spoločnosti;
- pozná a uplatňuje svoje práva a rešpektuje práva iných;
- má predpoklady stať sa aktívnym občanom v národnom i globálnom kontexte.
Získané kompetencie žiaka menia svoju kvalitu (rozvíjajú sa) v priebehu jeho ďalšieho vzdelávania.
4 VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA
4.1 Pedagogickí zamestnanci
Hodnotenie pedagogických zamestnancov je spracované podľa §52 Zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pracovného poriadku.
Hodnotenie pedagogických zamestnancov sa vykonáva jedenkrát ročne a je orientované na:
- jeho vzťah ku žiakom,
- na výchovnovzdelávací proces,
- hodnotenie jeho profesijného rastu.
Hodnotenie sa zakladá:
- pozorovania práce - hospitácie,
- rozhovoru so zamestnancom,
- výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy, výzdoba triedy a pod.),
- sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa,
- ďalšieho vzdelávania (kontinuálneho), zvyšovanie svojho právneho vedomia, tvorby učebných pomôcok, využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce, mimoškolskej činnosti a pod.,
- vzájomného hodnotenia učiteľov (vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“),
- hodnotenia prínosu pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s rodičmi, inými organizáciami,
- zapojenia sa do vypracovania, prípravy a realizácie projektov školy,
- hodnotenia dodržiavania a využívania pracovného času, plnenie pracovných povinností, vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie,
- spolupráce na tvorbe školského vzdelávacieho programu.
4.2 Žiaci
Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, s účinnosťou od 1.mája 2011.
Cieľom hodnotenia vzdelávacích i výchovných výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi spätnú väzbu o tom:
- ako žiak zvládol danú problematiku,
- v čom má nedostatky,
- kde má rezervy,
- aké sú jeho pokroky,
- povzbudiť ho do ďalšej práce,
- poskytnúť mu návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov,
- ako prepojil vedomosti so zručnosťami a spôsobilosťami.
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:
a) prospel,
b) neprospel.
Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel
Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete podľa školského vzdelávacieho programu neklasifikovaný, sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa slovo:
a)absolvoval(a), ak sa žiak aktívne zúčastňoval vyučovacieho procesu daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine , aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
b) neabsolvoval(a), ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa, celkové hodnotenie takéhoto žiaka je neprospel.
Kritériá na hodnotenie aktivity žiakov
- SÚŤAŽE (bez ohľadu na umiestnenie, úroveň, druh – olympiády a pod.)
- PROJEKTY ORGANIZOVANÉ ŠKOLOU (aktívne riešenie ...)
- VLASTNÁ SAMOSTATNÁ PRÁCA
- vlastné projekty (referáty, seminárne práce, prezentácie...)
- vyhľadávanie a zabezpečovanie doplnkových materiálov (hmotné, textové, audiovizuálne + vlastný výskum)
- individuálna práca s odbornou literatúrou a beletriou návrhy na vylepšenie vyučovacieho procesu
- spracovanie zadanej úlohy navyše
- AKTIVITA NA HODINÁCH - aktívna individuálna a skupinová práca
- aktívne riešenie problémových úloh
- správne vyriešenie problému
- originálne vyriešenie problému
- formulovanie problémových otázok
- hľadanie a spájanie súvislostí (medzi predmetové vzťahy)
- vyjadrenie vlastných názorov, postojov a stanovísk
- prejavený záujem o kultúrno-spoločenské dianie
- INÉ - motivačné ohodnotenie zaktivizovania (aktívnej dlhodobej práce a prekonanie pasivity)
- účasť na mimo vyučovacích aktivitách v rámci predmetu (mimo vyučovania)
- pomoc spolužiakovi pri učení
- samo štúdium a vzdelávanie nad rámec výkonových štandardov
V rámci vyučovacieho procesu na jednej vyučovacej hodine môže žiak spĺňať aj viacero kritérií na hodnotenie aktivity, môže však byť ohodnotený iba raz.
5 VZDELÁVACIE OBLASTI A PRIEREZOVÉ TÉMY
5.1 Vzdelávacie oblasti
Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov, a tým aj kooperáciu v rámci jednotlivých predmetov.
Tab. 1 Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety ŠkVP pre nižšie stredné vzdelávanie.
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
Anglický jazyk
Ruský jazyk
Matematika a práca s informáciami
Matematika
Informatika
Človek a príroda
Fyzika
Chémia
Biológia
Človek a spoločnosť
Dejepis
Geografia
Občianska náuka
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
Človek a svet práce
Technika
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
Výtvarná výchova
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
5.1.1 Jazyk a komunikácia
Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria vyučovacie predmety zahrnuté do troch skupín, a to SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA; prvý cudzí jazyk – ANGLICKÝ JAZYK a druhý cudzí jazyk – RUSKÝ JAZYK.
Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie.
Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných kompetencií vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom živote, podporuje otvorenejší prístup k ľuďom, umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky na spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch.
Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením.
Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno-zážitkový model vyučovania, a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.
5.1.2 Matematika a práca s informáciami
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami, ktorú tvoria vyučovacie predmety matematika a informatika, je v rámci nižšieho stredného vzdelávania založená predovšetkým na aktívnych činnostiach (práca s objektmi, aplikácia poznatkov v reálnych situáciách). Poskytuje vedomosti a zručnosti potrebné v praktickom živote a umožňuje tak získavať matematickú gramotnosť.
Rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Učí tvoriť hypotézy a tvrdenia podložiť argumentmi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Rozvíja schopnosť žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu, spracúvaniu a uloženiu informácií.
5.1.3 Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda sa prioritne zameriava na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti, ktorá je súčasťou základného vzdelania. Hlavným cieľom vzdelávania v oblasti prírodných vied je hlbšie pochopenie prírodných procesov, k čomu sa dospeje prostredníctvom cielených žiackych činností, v ktorých dominujú bádateľské aktivity. Pre všetky prírodovedné predmety je spoločným cieľom a úlohou budovanie spôsobilostí pre vedeckú prácu, a to najmä spôsobilosti pozorovania, vnímania časových a priestorových vzťahov medzi objektmi a javmi, klasifikácie, merania a predvídania.
Dôležité je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a porozumenie ich podstate, čo si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu medzi predmetmi fyzika, chémia, biológia, ale aj geografia a matematika. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.
5.1.4 Človek a spoločnosť
Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria učebné predmety dejepis, geografia s jej humánnou zložkou a občianska náuka spolu s príslušnými témami, ktoré sú prítomné aj v iných vzdelávacích oblastiach. Cieľom tejto vzdelávacej oblasti je zoznámiť žiakov s vývojom ľudskej spoločnosti, s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do každodenného života a vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu medzi človekom a spoločnosťou v danom geografickom priestore. Poznanie minulosti svojho národa, ako aj národov Európy a sveta, oboznámenie sa so zemepisnými charakteristikami svojej vlasti a regiónov sveta a utváranie pozitívnych občianskych postojov je predpokladom získania občianskych kompetencií, ktoré patria ku kľúčovým vo vzdelávaní. Žiaci cez poznanie najbližšieho prostredia (rodina, škola), ktorého sú súčasťou, získavajú funkčné znalosti a spôsobilosti o svojom najbližšom spoločenskom prostredí, o miestnej obci, regióne i o ostatných regiónoch Slovenska. Žiaci sú vedení k pochopeniu vlastného miesta a úlohy v spoločnosti, ako aj k tomu, aby svojimi postojmi a konaním prejavovali občiansku aktivitu, zodpovednosť k sebe, svojim blízkym a krajine, v ktorej žijú.
Vzdelávacia oblasť otvára priestor na kultivovanie individuálnych a spoločenských kompetencií. Učí vidieť veci a javy vo vzájomných súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k tvorivému riešeniu otázok a prispieva ku kritickému mysleniu žiakov. Súčasne rozvíja a upevňuje vedomie príslušnosti k európskemu civilizačnému a kultúrnemu prostrediu. Centrálnou kategóriou vzdelávacej oblasti je rozvíjanie, korigovanie a kultivovanie historického vedomia žiakov z potrieb prítomnosti, k čomu prispievajú všetky tri vyučovacie predmety, ktoré ju vytvárajú. Aj preto kľúčovú úlohu zohrávajú medzipredmetové vzťahy, ktoré treba kontinuálne metodicky aplikovať v podobe prierezových modelov vo výučbe jednotlivých predmetov.
5.1.5 Človek a hodnoty
Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zároveň podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život, pre vytváranie harmonických a stabilných vzťahov v rôznych sociálnych skupinách – v rodine, na pracovisku, v spoločnosti.
Obsah vzdelávacej oblasti sa realizuje v povinne voliteľných učebných predmetoch etická výchova a náboženská výchova/náboženstvo.
Predmet etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Zvlášť dôležité je rozvíjať sebaúctu a úctu k iným, interpersonálne sociálne zručnosti a zvyšovať odolnosť žiakov voči negatívnym sociálno-patologickým či amorálnym vplyvom.
Základným cieľom predmetu náboženská výchova je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.
5.1.6 Človek a svet práce
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy širokého spektra pracovných činností a technológií, ktorými sú žiaci vedení k získaniu psychomotorických zručností a poznatkov z rôznych oblastí reálneho života a sveta práce.
Predmet technika je zameraný na zložitejšie pracovné činnosti a technológie, na samostatnú a tímovú prácu žiakov. Žiaci sú vedení k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach. Spoznávajú trh práce aj z hľadiska ich budúcej profesijnej orientácie. Prichádzajú do priameho kontaktu s technikou v jej rozmanitých podobách a v širších súvislostiach. Predmet poskytuje žiakom priestor a príležitosť na primeraný rozvoj ich tvorivého technického myslenia. Obsah je zameraný na budovanie vzťahu žiakov k technike, k jej bezpečnému používaniu a k bezpečnej práci s technikou. Žiaci spoznávajú reálne podmienky trhu práce, moderné stroje a zariadenia, funkciu základných bytových inštalácií. Sú vedení ku konštruovaniu a zhotovovaniu primeraných výrobkov a k poznaniu základných technických materiálov a technológií. Podľa svojich podmienok (materiálno-technických a personálno-odborných) škola môže v predmete technika vyučovať tematický celok ekonomika domácnosti, ktorý obsahuje témy: plánovanie a vedenie domácnosti, svet práce, domáce práce a údržba domácnosti, ručné práce, rodinná príprava, pestovateľské práce a chovateľstvo. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce tak vhodne dopĺňa sústavu vzdelávacích oblastí o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v reálnom živote a v spoločnosti.
5.1.7 Umenie a kultúra
Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vybraných médií vizuálneho, dramatického, hudobného umenia a písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Obsah vzdelávacej oblasti tak prispieva k formovaniu vizuálnej, mediálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti a tvorivosti žiaka. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa a krajiny, čím sa rozvíja vedomie kultúrnej identity. Formujú sa multikulturálne a komunikačné kompetencie. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít sú pre žiakov vytvorené príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor na jeho sebarealizáciu. V tvorivých, umeleckých alebo hudobných činnostiach majú žiaci možnosť vyjadrovať svoje predstavy, a to vyjadrovacími formami (jazykom) jednotlivých umení.
Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s vyjadrovacími prostriedkami vizuálnych umení. V tvorivom procese dochádza ku kvalitatívnej zmene, detskú spontánnosť postupne nahrádza dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť spojená s pribúdaním vedomej operatívnosti a názorovej samostatnosti.
Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.
5.1.8 Zdravie a pohyb
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Oblasť sa zameriava na základné informácie, súvisiace so zdravým spôsobom života a pohybovou aktivitou. Realizuje sa učebným predmetom telesná a športová výchova, ktorej najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako nevyhnutného základu zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova spája vedomosti, návyky a zručnosti spojené so zdravím, zdravým životným štýlom, pohybovou a športovou aktivitou využiteľnými nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti.
Žiaci si vytvoria predstavu o význame pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní aktívneho zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus.
Pri realizovaní obsahu telesnej a športovej výchovy je dôležité rešpektovať individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní cvičení, ako aj pri hodnotení žiakov. Významnou súčasťou je motivácia žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri akceptovaní ich vlastných predpokladov.
5.2 Prierezové témy
Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy sa môžu realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov4 alebo prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov, kurzov a pod. Súčasne prierezové témy môžu tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných (disponibilných) hodín. Obidve formy sa môžu aj ľubovoľne kombinovať. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvýšiť relevantnými mimoškolskými aktivitami.
V rámci nižšieho stredného vzdelávania majú prierezový charakter tieto témy: Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Environmentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Ochrana života a zdravia.
5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj sa prelína celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy, dobrým vzťahom medzi žiakmi a medzi učiteľmi a žiakmi.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- porozumel sebe a iným;
- optimálne usmerňoval vlastné správanie;
- osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce;
- nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce;
- získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;
- rešpektoval rôzne typy ľudí a ich názory a prístupy k riešeniu problémov.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov je príprava na zodpovedné partnerské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii témy je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
- osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
- získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti partnerských vzťahov, manželstva a rodičovstva;
- osvojil zásady bezpečného správania a porozumel rizikám v oblasti sexuality;
- uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.3 Environmentálna výchova
Environmentálna výchova umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia dôležitého pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia, kde sú prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- rešpektoval základné pravidlá pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;
- rozpoznal a vyhodnotil zmeny v prírode a vo svojom okolí;
- poznal možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia, podieľal sa na aktivitách (školy) smerujúcich k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia širšieho okolia (školy, obce...);
- získal informácie o zásahoch človeka do životného prostredia a vyhodnotil ich dôsledky v lokálnych a globálnych súvislostiach;
- rozlišoval technológie a výrobky šetrné k životnému prostrediu;
- šetrne sa správal k prírodným zdrojom;
- aktívne sa podieľal na eliminácii znečistenia životného prostredia.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.4 Mediálna výchova
Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí a mladých ľudí. Médiá sú integrálnou súčasťou každodenného života žiakov, pričom výrazne ovplyvňujú ich správanie, utváranie hodnôt a životný štýl. Hlavným cieľom prierezovej témy Mediálna výchova je rozvoj (postupné zvyšovanie úrovne) mediálnej gramotnosti žiakov – schopnosti kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov a zmysluplne využívať médiá. Na 2. stupni základnej školy je dôležité, aby sa žiaci na veku primeranej úrovni postupne dokázali orientovať v mediálnom svete a osvojili si stratégie bezpečného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií. Dôraz sa kladie na rozvíjanie kritického myslenia; vhodnou metódou je spoločné skúmanie, analyzovanie a samostatné premýšľanie, pričom sa vychádza z konkrétnej reality žiakov v triede.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
- uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;
- nadobudol základné technické zručnosti potrebné pre používanie médií a médiá využíval zmysluplne;
- pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
- získal kritický odstup od mediálnych produktov a ich obsahov a rozpoznal mediálne spracovanú realitu;
- osvojil si zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.5 Multikultúrna výchova
S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa žiaci naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a s ich príslušníkmi dokážu konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii tejto témy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich, akceptovať ich a tiež rešpektovať ľudské práva.
S prierezovou témou Multikultúrna výchova úzko súvisí regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra, ktorá sa vo svojom obsahu ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie tradícií je základom kultúrnej identity. Spoznávaním svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva sa prispieva u žiakov k formovaniu ich historického vedomia. Vhodnými formami na uplatnenie týchto tém sú projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra sa môže realizovať ako súčasť učebných predmetov – výtvarná výchova, hudobná výchova a etická výchova, dejepis a geografia alebo prostredníctvom voliteľných predmetov, ako napr. regionálna výchova, regionálny dejepis a podobne.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;
- spoznal rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;
- akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;
- uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí;
- mal možnosť spoznať naše kultúrne dedičstvo a rozvíjal tak svoju kultúrnu identitu.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.6 Ochrana života a zdravia
Prierezová téma Ochrana života a zdravia sa na druhom stupni realizuje v rámci vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, biológia, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Účelové cvičenia sa realizujú 2 razy do roka v trvaní 5 hodín, spravidla na jeseň a jar.
Zámerom tejto prierezovej témy je nasmerovať žiakov k ochrane svojho zdravia a života a tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Ochrana života a zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídaných situáciách.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;
- osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;
- pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;
- vedel poskytnúť predlekársku prvú pomoc;
- mal možnosť cieľavedome rozvíjať svoju telesnú zdatnosť a odolnosť organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách;
- orientoval sa pri pohybe a pobyte v prírode.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
6 VZDELÁVACIE ŠTANDARDY
Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu – ročníka, stupňa. Tieto požiadavky sú formulované ako kompetencie, v ktorých sú obsiahnuté vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah.
Vzdelávacie štandardy je nevyhnutné chápať ako základné východisko k mnohostranne chápanej výučbe, preto výučbu nemožno redukovať len na ich mechanické plnenie. Predstavujú dôležitý podklad na realizáciu osobného plánovania, tvorby špecifickej stratégie a taktiky na výučbu jednotlivých predmetov, pričom je nevyhnutná kognitívna pestrosť a vytváranie panorámy myšlienkových možností žiakov. Z hľadiska vymedzeného učebného obsahu je kľúčovým prvkom uvedomovanie si pojmov, vzťahov medzi nimi. Následne je žiaduce tieto pojmy a vzťahy medzi nimi spolu s funkčnými faktami názorne zobrazovať do pamäťových myšlienkových máp, ktoré sa potom stávajú základným prostriedkom efektívnejšieho upevňovania a systematizácie nadobudnutých kompetencií žiakov.
Stanovené štandardy si učitelia môžu viac špecifikovať s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti svojich žiakov. Vzdelávací štandard treba chápať v tom zmysle, že žiak nemá byť pasívnym aktérom výučby a konzumentom hotových poznatkov, ktoré si má len zapamätať a následne zreprodukovať, ale aj vytvárať ich v aktívnej činnosti.
7 RÁMCOVÉ UČEBNÉ PLÁNY
Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov v ŠkVP podľa ročníkov. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných hodín), ktoré škola konkretizuje vo svojom školskom vzdelávacom programe nasledujúcimi spôsobmi: navýši hodinovú dotáciu existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP alebo vytvorí nový vyučovací predmet, kurz a pod., ktorému pridelí časovú dotáciu. Poznámky k RUP sú pre školu záväzné, môže si však v rámci svojho učebného plánu vytvoriť ďalšie poznámky podľa svojich potrieb a možností. Škola môže pri tvorbe školského vzdelávacieho programu rozdeliť hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy na celý stupeň vzdelávania pri zachovaní postupnosti jednotlivých vzdelávacích štandardov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých vyučovacích predmetov.
Spájanie viacerých ročníkov do skupín sa organizuje nasledovne:
- etická výchova 5 – 9. ročník;
- náboženská výchova evanjelická 5 – 9. ročník;
- náboženská výchova katolícka 5 – 6. ročník a 7 – 9. ročník;
- telesná a športová výchova dievčatá 5 – 9. ročník;
- telesná a športová výchova chlapci 5 – 9. ročník;
V 1.-9. ročníku sa predmet etická výchova vyučuje spoločne, ako jedna vyučovacia hodina týždenne.
Tab. 2 Rámcový učebný plán pre nižšie stredné vzdelávanie
Vzdelávacia oblasť
Predmet
5.
6.
7.
8.
9.
∑
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
Jazyk a komunikácia
SJL
5
5
4
1
5
5
1
26
ANJ
3
1
3
1
3
3
3
17
RUJ
2
2
2
6
MAT a práca s informáciami
MAT
4
1
4
1
4
1
4
1
5
1
26
INF
1
1
1
1
4
Človek a príroda
FYZ
2
1
2
1
6
CHE
2
2
1
5
BIO
2
1
1
2
1
1
8
Človek a spoločnosť
DEJ
1
1
1
1
1
2
1
8
GEG
2
1
1
1
1
1
7
OBN
1
1
1
1
4
Človek a hodnoty
ETV/NBV
1
1
1
1
1
5
Človek a svet práce
THD
1
1
1
1
1
5
Umenie a kultúra
HUV
1
1
1
1
4
VYV
1
1
1
1
1
5
Zdravie a pohyb
TEV
2
2
2
2
2
10
Základ
24
25
26
27
25
127
Disponibilné hod.
3
4
4
3
5
19
Spolu
27
29
30
30
30
146
Poznámky:
Slovenský jazyk a literatúra – zvýšený počet hodín v 7. a v 9. ročníku o Jazykovú a komunikačnú zložku, Sloh a literárnu zložku.
Matematika – zvýšený počet hodín v 5. ročníku o vytvorenie oboru prirodzených čísel do a nad milión a o počtové výkony s prirodzenými číslami.
Zvýšený počet hodín v 6. ročníku o kombinatorika v kontextových úlohách a o desatinné čísla, počtové výkony (operácie) s desatinnými číslami.
Zvýšený počet hodín v 7. ročníku o zlomky, počtové výkony so zlomkami, kladné racionálne čísla a o pomer, priama a nepriama úmernosť.
Zvýšený počet hodín v 8. ročníku o kladné a záporné čísla, počtové výkony s celými a desatinnými číslami, racionálne čísla a o rovnobežník, lichobežník, obvod a obsah rovnobežníka, lichobežníka a trojuholníka.
Zvýšený počet hodín v 9. ročníku o mocniny a odmocniny, zápis veľkých čísel a o riešenie lineárnych rovníc a nerovníc s jednou neznámou.
Anglický jazyk – zvýšený počet hodín v 5. ročníku o 1 hodinu bez rozšírenia učiva.
Zvýšený počet hodín v 6. ročníku o 1 hodinu bez rozšírenia učiva.
Biológia - zvýšený počet hodín v 6. ročníku o život s človekom a v ľudských sídlach a o živé organizmy a ich stavba.
Dejepis - zvýšený počet hodín v 5. ročníku o človek v premenách času a priestoru a o človek a komunikácia.
Zvýšený počet hodín v 9. ročníku o 1 hodinu bez rozšírenia učiva.
Geografia - - zvýšený počet hodín v 6. ročníku o Afriku a o Áziu.
Učebné osnovy jednotlivých predmetov vychádzajú z učebných osnov štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie, ktoré dopĺňajú voliteľné predmety z dotácie pre voliteľné hodiny. Sú identické s učebnými osnovami štátneho vzdelávacieho programu v prípade, že nebola navýšená časová dotácia jednotlivých predmetov.
http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/
Tab. 3 Rámcový učebný plán pre 5. ročník
5. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
5
0
5
Anglický jazyk
3
1
4
Ruský jazyk
0
0
0
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Fyzika
0
0
0
Chémia
0
0
0
Biológia
2
0
2
Človek a spoločnosť
Dejepis
1
1
2
Geografia
2
0
2
Občianska náuka
0
0
0
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Technika
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
0
2
Spolu
24
3
27
Tab. 4 Rámcový učebný plán pre 6. ročník
6. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
5
0
5
Anglický jazyk
3
1
4
Ruský jazyk
0
0
0
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Fyzika
2
0
2
Chémia
0
0
0
Biológia
1
1
2
Človek a spoločnosť
Dejepis
1
0
1
Geografia
1
1
2
Občianska náuka
1
0
1
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Technika
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
0
2
Spolu
25
4
29
Tab. 5 Rámcový učebný plán pre 7. ročník
7. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
4
1
5
Anglický jazyk
3
0
3
Ruský jazyk
0
2
2
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Fyzika
1
0
1
Chémia
2
0
2
Biológia
2
0
2
Človek a spoločnosť
Dejepis
1
0
1
Geografia
1
0
1
Občianska náuka
1
0
1
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Technika
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
0
2
Spolu
26
4
30
Tab. 6 Rámcový učebný plán pre 8. ročník
8. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
5
0
5
Anglický jazyk
3
0
3
Ruský jazyk
0
2
2
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Fyzika
2
0
2
Chémia
2
0
2
Biológia
1
0
1
Človek a spoločnosť
Dejepis
1
0
1
Geografia
1
0
1
Občianska náuka
1
0
1
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Technika
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
0
2
Spolu
27
3
30
Tab. 7 Rámcový učebný plán pre 9. ročník
9. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
5
1
6
Anglický jazyk
3
0
3
Ruský jazyk
0
2
2
Matematika a práca s informáciami
Matematika
5
1
6
Informatika
0
0
0
Človek a príroda
Fyzika
1
0
1
Chémia
1
0
1
Biológia
1
0
1
Človek a spoločnosť
Dejepis
2
1
3
Geografia
1
0
1
Občianska náuka
1
0
1
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Technika
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
0
0
0
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
0
2
Spolu
25
5
30
8 OSOBITOSTI A PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
V zmysle platnej legislatívy je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, ktorých zohľadnenie mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností, osobnosti, ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:
- žiak so zdravotným znevýhodnením, t. j.
- žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím);
-
- žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania);
- žiak zo sociálne znevýhodneného (znevýhodňujúceho) prostredia;
- žiak s nadaním.
Na efektívne vzdelávanie a saturáciu potrieb žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je potrebné zabezpečiť:
- včasnú špeciálnopedagogickú, psychologickú, medicínsku diagnostiku, vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálnu a skupinovú prácu, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacieho obsahu, zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, aplikáciu alternatívnych foriem komunikácie, úzku spoluprácu s rodičmi a ďalšie, v závislosti od individuálnej potreby konkrétneho žiaka, vyplývajúcej z odbornej diagnostiky;
- materiálne vybavenie, ktoré zahŕňajú špeciálne učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravu prostredia (napr. bezbariérový prístup);
- odborný servis špeciálneho pedagóga, školského špeciálneho pedagóga, logopéda, liečebného pedagóga, asistenta učiteľa, školského psychológa, ďalej nižší počet žiakov v triede, v prípade individuálnej integrácie zníženie maximálneho počtu žiakov v triede, odborná príprava učiteľov;
- finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych podmienok.
Naša škola využíva služby CPPPaP a CŠPP vo Zvolene.
8.1 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením
Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v našej škole uskutočňuje:
- v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy;
- v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy, ak je to potrebné, podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
V našej škole využívame vzdelávanie žiakov so ŠVVP formou začlenenia žiaka do bežnej triedy s vypracovaným IVVP. Ak má žiak s takouto formou vzdelávania problém zvažujeme preradenie do špeciálnej triedy.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom so zdravotným znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a saturovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä:
- zaradiť do školských vzdelávacích programov škôl, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením špecifické predmety, ktorými možno žiakovi, vzdelávanému formou školskej integrácie nahradiť voliteľné (disponibilné) predmety, alebo iné vyučovacie predmety, podľa odporúčania školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie;
- podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby uplatňovať alternatívne formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, alternatívna augmentatívna komunikácia a iné );
- umožniť rozdelenie triedy na 2 skupiny v prípade integrácie žiakov s poruchami správania;
- dať možnosť učiteľovi flexibilne prispôsobiť rozsah a štruktúru vyučovacej hodiny zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia;
- vypracovať individuálny vzdelávací program v prípade, že žiak nemôže vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky príslušného vzdelávacieho programu v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede.
Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach (integrované vzdelávanie):
- zabezpečiť odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;
- vypracovať individuálny vzdelávací program pre integrovaného žiaka, za ktorý zodpovedá triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcim daného predmetu a výchovným poradcom, školským špeciálnym pedagógom a školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie;
- využívať disponibilné hodiny na zavedenie špecifických predmetov, príp. na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiaci vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu;
- vyučovať za pomoci školského špeciálneho pedagóga žiakov so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách na vyučovaní alebo mimo triedy, pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom;
- zabezpečiť v rámci vyučovania možnosť individuálnej práce s vybranými žiakmi prostredníctvom školského špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga, logopéda, školského psychológa s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, narušenia.
Kompletný obsah a špecifiká vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením sa nachádzajú v nasledujúcich vzdelávacích programoch:
- Vzdelávací program pre žiakov so sluchovým postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov so zrakovým postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov s telesným postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou;
- Vzdelávací program pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami;
- Vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených;
- Vzdelávací program pre žiakov hluchoslepých;
- Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia;
- Vzdelávací program pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti;
- Vzdelávací program pre žiakov s viacnásobným postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov s poruchami správania;
- Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím.
8.2 Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
Sociálne znevýhodnené (znevýhodňujúce) prostredie (ďalej aj „SZP“) definujeme ako „prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne (jazykové, kultúrne) podmienky neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre kognitívny rozvoj dieťaťa a nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a osobnostný rozvoj“.
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je znížiť alebo odstrániť potenciálne hendikepy, ktoré vyplývajú z tohto znevýhodnenia tak, aby sa vytvorili podmienky pre efektívne vzdelávanie a zabezpečil sa ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Možnosti kompenzácie znevýhodňujúceho prostredia v škole:
- prispôsobenie metód a postupov pri vzdelávaní tak, aby sa eliminovali a kompenzovali obmedzenia žiaka spôsobené znevýhodňujúcim prostredím, využívanie individuálneho prístupu;
- včasné riešenie vzdelávacích problémov, využívanie pomoci asistenta učiteľa a iné dostupné možnosti pomoci odborníkov;
- motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú dochádzku na vyučovanie;
- príprava aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje schopnosti;
- nižší počet žiakov triede.
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa v našej škole uskutočňuje v bežných triedach (spoločne s ostatnými žiakmi triedy). Ak má žiak s takouto formou vzdelávania problém škola využije individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky predmety). Tento program vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby.
8.3 Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je dosiahnuť optimálny rozvoj ich nadania a pripraviť ich na tvorivé využitie tohto nadania v prospech spoločnosti. Okrem rozvoja výkonových charakteristík nadania je potrebné venovať rovnakú pozornosť aj osobnostnému rozvoju nadaných žiakov, najmä v oblasti ich emocionality a sociálnych vzťahov.
Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním sa v našej škole uskutočňuje v:
-
- triedach so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania;
-
- triedach s rozšíreným vyučovaním prírodovedných, spoločenskovedných alebo esteticko-výchovných predmetov;
-
- športových triedach;
-
- triedach základných škôl alebo osemročných gymnázií spolu s ostatnými žiakmi školy (školská integrácia).
Žiaci tried podľa ods. 3 písm. a) a b) môžu časť vyučovania absolvovať mimo týchto tried spolu s ostatnými žiakmi školy. Žiaci s nadaním vzdelávaní v triedach podľa ods. 3 písm. d) postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Pre nadaného žiaka, ktorý je vzdelávaný v bežnej triede základnej školy alebo osemročného gymnázia (integrované vzdelávanie) treba vypracovať individuálny vzdelávací program.11 Ak je v triede integrovaná skupina nadaných žiakov s rovnakým druhom nadania, môžu byť individuálne vzdelávacie programy všetkých týchto žiakov rovnaké.
Podmienkou zaradenia žiaka do športovej školy alebo triedy je úspešné absolvovanie talentových skúšok, nie vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak bez tohto vyjadrenia nie je pokladaný za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov možno zriaďovať aj pre tých nadaných žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov s nadaním sú pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania postupujú nadaní žiaci, ktorí majú okrem nadania špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia alebo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý má okrem rozvoja nadania zabezpečiť aj kompenzáciu obmedzení žiaka. Pri jeho príprave spolupracuje triedny učiteľ s príslušným odborným zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Ak je nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením, môže byť do jeho vzdelávania zapojený aj asistent učiteľa.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:
- špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania a na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov;
- zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;
- spolupracovať so psychológom, v prípade umelecky nadaných žiakov s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;
- akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobností a správania;
- dbať na všestranný rozvoj osobnosti nadaných žiakov, a to v oblasti pohybovej, kognitívnej, motivačnej, vôľovej, emocionálnej, sociálnej i v oblasti manuálnych zručností;
- zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a využívať pedagogické postupy zamerané na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, napr. projektové vyučovanie;
- umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo vzdelávanie v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa;
- akceptovať vlastné postupy žiakov, ktoré vedú k žiaducim výsledkom, aj keď sa líšia od bežne používaných;
- viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce;
- viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.
V našej škole v súčasnej dobe neprebieha vzdelávanie žiakov s nadaním.
9 ORGANIZAČNÉ PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami.
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
- Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia.
- Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná.
- Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
- Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
- Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
- Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
10 POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE
Efektívna realizácia ŠkVP je podmienená potrebným personálnym zabezpečením podľa nasledujúceho rámca, pričom sa musí vychádzať z požiadaviek formulovaných v platnej legislatíve.
Vedúci pedagogickí zamestnanci
- spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, vykonali prvú atestáciu, spĺňajú podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti, ukončili funkčné vzdelávanie (najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérovej pozície);
- sú odborne pripravení na riadenie pracovnej skupiny a osvojené manažérske zručnosti uplatňujú pri riadení pracovného kolektívu;
- podporujú a vytvárajú podmienky pre odborný rast a ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov;
- zabezpečujú podmienky pre dobrú klímu v oblasti personálnych vzťahov – vo vzťahu k žiakom, v rámci pedagogického zboru a vo vzťahu k rodičom a širšej komunite.
Funkcia
Titul. meno a priezvisko
Riaditeľka školy
Mgr. Andrea Chmelková
Pedagogickí zamestnanci
- nie všetci pedagogickí zamestnanci spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou;
- preukazujú profesijné kompetencie pri práci so žiakmi a s rodičmi;
- uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov.
Odborní zamestnanci
- v škole nepôsobia, využívame služby CPPPaP a CŠPP Zvolen.
11 POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE
Dôležitou podmienkou pri realizácii štátneho vzdelávacieho programu je primerané priestorové vybavenie školy a materiálno-technické vybavenie učebných priestorov. V škole sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v triedach, odborných učebniach a ďalších zariadeniach školy zriadených podľa platnej legislatívy.
11.1 Priestorové vybavenie
-
- pre manažment školy
-
-
- kancelárie riaditeľa školy;
- kancelária pre ekonomický úsek;
-
- pre pedagogických zamestnancov školy
-
-
-
- zborovňa;
- kabinety pre učiteľov (odkladanie pomôcok);
-
-
- hygienické priestory
- sociálne zariadenia pre žiakov a zamestnancov;
- šatne alebo iné priestory na odkladanie odevov a prezúvanie obuvi;
- odkladacie a úložné priestory
- skladové priestory;
- archív;
- informačno-komunikačné priestory
- knižnica alebo priestor pre knižnicu vybavený knižničným fondom, IKT zariadením a pripojením na internet;
- učebné priestory (interné/externé)
- učebne;
- odborné učebne;
- telocvičňa;
- školské ihrisko;
- spoločné priestory
- školská budova;
- školská jedáleň;
- školský dvor;
- priestory pre školský klub detí.
11.2 Povinné učebné priestory škôl a ich vybavenie
P.č.
Názov učebného priestoru
1.
Učebňa
2.
Telocvičňa
3.
Multimediálna učebňa
Škola má zriadené a využíva:
- 10 učební (z toho 7 tried, 1 miestnosť pre ŠKD a 2 odborné učebne);
- 1 priestrannú telocvičňu;
- 1 multimediálna učebňa.
Vybavenie učební
Škola využíva 7. tried pre žiakov a sú vybavené :
- Katedra a stolička pre učiteľa;
- Lavice a stoličky pre žiakov podľa počtu žiakov;
- Skrine a poličky na školské potreby;
- Umývadlo;
- Nástenka;
- Školská tabuľa, magnetická tabuľa
- Pripojenie na internet;
- Notebook;
- Interaktívna tabuľa (v 5. učebniach).
Vybavenie telocvične
- rebrina – 6 x;
- tyč na šplhanie – 2 x;
- lano na šplhanie – 2 x;
- lavička – 2 x;
- švihadlo – 10 x;
- švédska debna – 2 x;
- žinenka – 4 x;
- koza – 1 x;
- mostík – 2 x;
- lopty – 50 x;
- kriketová, tenisová loptička – 6 x;
- futbalová/hádzanárska brána – 2 x;
- basketbalové koše – 2 x;
- stopky – 1 x;
- meracie pásmo – 1 x;
- CD (DVD) prehrávač s reproduktormi – 1 x.
Vybavenie multimediálnych učební
Škola využíva 1. multimediálnu učebňu pre žiakov a sú vybavené :
- Katedra a stolička pre učiteľa;
- Lavice a stoličky pre žiakov;
- Skrine a poličky na školské potreby;
- multifunkčné zariadenie;
- Pripojenie na internet;
- Notebook / PC 11 x;
- reproduktory, slúchadlá;
- Wi-Fi router.
12 PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA
Vytvárame podmienky pre bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre žiakov, učiteľov a ostatných pracovníkov školy. Priestory školy sú vyhovujúce na vyučovanie. učitelia aj žiaci absolvujú pravidelné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a protipožiarne školenia. pravidelné kontroly vykonáva bezpečnostný technik.
Sú stanovené opatrenia pre zabezpečenie objektu školy bezpečnosti žiakov a zamestnancov. tieto opatrenia sú deklarované a ukotvené v školskom poriadku a vnútorných smerniciach.
Cieľom bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní v základných školách je:
- formovať' postoje a hierarchiu hodnôt žiaka v zmysle skutočnosti, že človek, ktorý dokáže organizovať' svoj život zdravo a zmysluplne, zaujíma sa o iných ľudí a dokáže im pomáhať' v prípade zdravotnej, alebo inej núdze, je pripravený pre zdravý osobný pracovný a rodinný život a individuálnu sebarealizáciu;
- viesť z žiakov za ich aktívnej účasti k zlepšovaniu pracovného prostredia k dodržiavaniu hygienických zásad a zásad bezpečného konania a správania bezpečností a ochrany zdravia pri práci;
- formovať u žiakov právne vedomie, viesť ich k dodržiavaniu hygienických, dopravných, požiarnych a iných predpise v a pokynov, ktoré sa týkajú starostlivosti a bezpečnosti a ochrany zdravia pni práci a pri iných činnostiach;
- zabezpečia pre žiakov osvojenie si súboru bezpečných komunikačných a pracovných návykov prepracovaného systému výchovy k bezpečnému správaniu a konaniu zabezpečiť' naplnenie uvedených cieľov aj v záujmovej činnosti.