O škole
IŠkVP ISCED1
Základná škola s materskou školou Cerovo
_____________________________________________
INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
ISCED 1 pre primárne vzdelávanie
SEPTEMBER 2021
Dĺžka štúdia štyri roky
Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma – denná
Druh školy: štátna
Predkladateľ:
Názov školy Základná škola s materskou školou Cerovo
Adresa Cerovo 58, 962 52
IČO 37 888 722
Riaditeľ školy Mgr. Andrea Chmelková
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP PaedDr. Iveta Bahýľová
Kontakty 0911 155 511, 045 55 732 35
Zriaďovateľ:
Názov OBEC Cerovo
Adresa Cerovo 259, 962 52
Kontakty 045/5573282
Dátum schválenia Pedagogickou radou : 27.08 2021
Dátum schválenia Radou školy: 31.08.2021 ............................................
podpis predsedu Rady školy
Platnosť dokumentu od 1. septembra 2021
............................................. ............................................
podpis zriaďovateľa podpis riaditeľa školy
ÚVOD
Školský vzdelávací program (ďalej aj „ŠkVP“) predstavuje záväzný dokument pre nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy. Vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu.
Prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferuje vo výučbe medzipredmetový prístup, teda kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Súčasne s týmto prístupom podmieňuje svoju realizáciu uplatňovaním motivačných učebných postupov a vytváraním podporujúcej sociálnej klímy v škole. Kladie dôraz na kvalitu školy, ktorá uplatňuje vnútorné a vonkajšie vyhodnocovanie (evalváciu) svojich programov, procesov a výsledkov.
Cieľom ŠkVP je podporovať také kognitívne činnosti, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, skúmanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napríklad výsledkov pokusu alebo experimentu, interpretácie či vytvárania rôznorodých verbálnych, obrazových a grafických textov, ktoré tvoria sociálny a kultúrny svet.
Vytváranie uvedených kognitívnych činností možno všeobecne zhrnúť najmä do týchto oblastí výchovy a vzdelávania:
- rozvíjať schopnosti žiakov vedieť a chcieť sa učiť;
- posilňovať sebadôveru žiakov v riešení problémov, ktoré sú spojené s učením;
- viesť žiakov k aktívnemu občianstvu;
- podieľať sa na vymedzovaní hodnôt slušného a morálneho človeka.
Štátny vzdelávací program uvádza tiež základné materiálno-technické a priestorové podmienky na zabezpečenie procesu vzdelávania a požiadavky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Umožňuje využívanie schválených výsledkov experimentálneho overovania.
1 VŠEOBECNÉ CIELE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA
Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. Na 1. stupni sa vyvážene venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Uvedené hľadisko sa premieta do všeobecných cieľov vzdelávania:
- vytvárať u žiakov základy gramotností prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií;
- poskytovať každému žiakovi mnohostranné možnosti na vlastné objavovanie a skúmanie najbližšieho sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia;
- viesť žiakov k poznávaniu a postupnému využívaniu svojich individuálnych predpokladov a efektívnych spôsobov vlastného učenia sa;
- rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym riešením problémov samostatne aj v skupinách a vytvoriť tak u nich základy pre tvorivé a kritické myslenie;
- rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov;
- viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia;
- viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí.
2 STUPEŇ VZDELANIA
Primárne vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy, žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
3 PROFIL ABSOLVENTA
Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjať v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania.
Na veku primeranej úrovni disponuje nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:
- pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
- vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
- rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
- využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách;
- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií;
- získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;
- dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti, v starostlivosti o seba a druhých;
- rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností;
- váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
- má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote;
- dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života;
- uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.
K rozvoju kompetencií prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, rôzne aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti.
4 VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA
4.1 Pedagogickí zamestnanci
Hodnotenie pedagogických zamestnancov je spracované podľa §52 Zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pracovného poriadku.
Hodnotenie pedagogických zamestnancov sa vykonáva jedenkrát ročne a je orientované na:
- jeho vzťah ku žiakom,
- na výchovnovzdelávací proces,
- hodnotenie jeho profesijného rastu.
Hodnotenie sa zakladá:
- pozorovania práce - hospitácie,
- rozhovoru so zamestnancom,
- výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy, výzdoba triedy a pod.),
- sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa,
- ďalšieho vzdelávania (kontinuálneho), zvyšovanie svojho právneho vedomia, tvorby učebných pomôcok, využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce, mimoškolskej činnosti a pod.,
- vzájomného hodnotenia učiteľov (vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“),
- hodnotenia prínosu pre zamestnávateľa – propagácia a prezentácia školy na verejnosti, spolupráca s rodičmi, inými organizáciami,
- zapojenia sa do vypracovania, prípravy a realizácie projektov školy,
- hodnotenia dodržiavania a využívania pracovného času, plnenie pracovných povinností, vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie,
- spolupráce na tvorbe školského vzdelávacieho programu.
4.2 Žiaci
Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, s účinnosťou od 1.mája 2011.
Cieľom hodnotenia vzdelávacích i výchovných výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi spätnú väzbu o tom:
- ako žiak zvládol danú problematiku,
- v čom má nedostatky,
- kde má rezervy,
- aké sú jeho pokroky,
- povzbudiť ho do ďalšej práce,
- poskytnúť mu návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov,
- ako prepojil vedomosti so zručnosťami a spôsobilosťami.
Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:
a) prospel,
b) neprospel.
Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel
Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete podľa školského vzdelávacieho programu neklasifikovaný, sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa slovo:
a)absolvoval(a), ak sa žiak aktívne zúčastňoval vyučovacieho procesu daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine , aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,
b) neabsolvoval(a), ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa, celkové hodnotenie takéhoto žiaka je neprospel.
Kritériá na hodnotenie aktivity žiakov
- SÚŤAŽE (bez ohľadu na umiestnenie, úroveň, druh – olympiády a pod.)
- PROJEKTY ORGANIZOVANÉ ŠKOLOU (aktívne riešenie ...)
- VLASTNÁ SAMOSTATNÁ PRÁCA
- vlastné projekty (referáty, seminárne práce, prezentácie...)
- vyhľadávanie a zabezpečovanie doplnkových materiálov (hmotné, textové, audiovizuálne + vlastný výskum)
- individuálna práca s odbornou literatúrou a beletriou návrhy na vylepšenie vyučovacieho procesu
- spracovanie zadanej úlohy navyše
- AKTIVITA NA HODINÁCH - aktívna individuálna a skupinová práca
- aktívne riešenie problémových úloh
- správne vyriešenie problému
- originálne vyriešenie problému
- formulovanie problémových otázok
- hľadanie a spájanie súvislostí (medzi predmetové vzťahy)
- vyjadrenie vlastných názorov, postojov a stanovísk
- prejavený záujem o kultúrno-spoločenské dianie
- INÉ - motivačné ohodnotenie zaktivizovania (aktívnej dlhodobej práce a prekonanie pasivity)
- účasť na mimo vyučovacích aktivitách v rámci predmetu (mimo vyučovania)
- pomoc spolužiakovi pri učení
- samo štúdium a vzdelávanie nad rámec výkonových štandardov
V rámci vyučovacieho procesu na jednej vyučovacej hodine môže žiak spĺňať aj viacero kritérií na hodnotenie aktivity, môže však byť ohodnotený iba raz.
5 VZDELÁVACIE OBLASTI A PRIEREZOVÉ TÉMY
5.1 Vzdelávacie oblasti
Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov.
Tab.1 Vzdelávacie oblasti a príslušné predmety pre ŠkVP pre 1. stupeň základnej školy
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
Anglický jazyk
Matematika a práca s informáciami
Matematika
Informatika
Človek a príroda
Prvouka
Prírodoveda
Človek a spoločnosť
Vlastiveda
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
Človek a svet práce
Pracovné vyučovanie
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
Výtvarná výchova
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
5.1.1 Jazyk a komunikácia
Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria učebné predmety zahrnuté do dvoch skupín, a to slovenský jazyk a literatúra a anglický jazyk.
Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie.
Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením.
Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno-zážitkový model vyučovania a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.
5.1.2 Matematika a práca s informáciami
Matematika na 1. stupni základnej školy rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách, pripravuje ich na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na veku primeranej úrovni rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov umožní všetkým žiakom na 1. stupni získať základy digitálnej gramotnosti. Cieľom je zoznámiť sa s používaním počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných veku žiaci získajú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.
5.1.3 Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so skúmaním prírody. V tejto oblasti žiaci dostávajú príležitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú vzájomné premeny. Na takomto poznaní je založené aj pochopenie dôležitosti prírodnej rovnováhy pre existenciu živých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom výučby umožňujú žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si uvedomovať aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom živote.
Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu tejto oblasti je porozumieť prírodným aspektom vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale najmä prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov.
Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom prírodovedy, ale aj prvouky4 prostredníctvom jej prírodovednej časti.
5.1.4 Človek a spoločnosť
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť obsahuje problematiku spojenú s postupným utváraním predstáv o priestore (bezprostredné miesto života) a čase (ročné obdobie, historické obdobie). Žiaci sa oboznamujú so spoločenským prostredím. Všímajú si svoje okolie, ľudí, kultúru, históriu, a to všetko vo vzájomných väzbách. Vytvára sa v nich záujem o krásy prírody, aj ľudské diela v blízkom či vzdialenejšom okolí. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, hľadajú príčiny fungovania spoločnosti. Postupné oboznamovanie sa so spoločenskými javmi sa realizuje spôsobom, ktorý u žiakov rozvíja aj procesuálnu stránku objavovania a skúmania. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny vo svojom okolí, pochopil ich a snažil sa ich vysvetliť.
Výučba je postavená na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie problémov na základe osobných skúseností žiakov a úrovne ich kognitívnych schopností. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie javov v bezprostrednom okolí žiaka. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom nielen vlastivedy, ale aj prvouky (spoločenskovedná časť). Vytvorenie spoločného predmetu, spájajúceho prírodovednú a spoločenskovednú zložku, však podporuje také tematické aktivity, v ktorých sa rozvíjajú vedomosti a spôsobilosti v oboch vzdelávacích oblastiach.
5.1.5 Človek a hodnoty
Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade.
Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa v primárnom vzdelávaní realizuje v povinne voliteľných vyučovacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo.
Predmet etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti. Zvlášť dôležité na tomto stupni vzdelávania je venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty žiakov a úcty k iným, rozvoju sociálnych zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči negatívnym sociálno-patologickým, či amorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové kategórie žiakov.
Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo, je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.
5.1.6 Človek a svet práce
V primárnom vzdelávaní vzdelávacia oblasť obsahuje návrhy pracovných činností a pracovných postupov, ktorými sú žiaci vedení k získaniu základných zručností z rôznych oblastí ľudskej práce.
Do vzdelávacej oblastí patrí vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktorý sa zameriava na vytváranie praktických pracovných návykov žiakov, čím sa dopĺňa ich základné vzdelanie. Žiaci sa tak stretávajú s dôležitou zložkou nevyhnutnou pre uplatnenie sa človeka v reálnom živote a na trhu práce. Spoznávajú a využívajú technické materiály, konštruujú, spoznávajú základy stravovania a prípravy jedál, ľudové tradície a remeslá, povolania a získavajú prvé skúsenosti zo sveta práce.
5.1.7 Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, dramatického, hudobného umenia, písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, čím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale súčasne aj interkultúne kompetencie.
V primárnom vzdelávaní je cieľom kontinuálne rozvíjať vrodené a prirodzené predpoklady žiakov a pozitívne stimulovať sklony k hravosti a spontánnosti. Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom vyučovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova. Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s nástrojmi a materiálmi. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít žiak získava príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu. Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.
5.1.8 Zdravie a pohyb
Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor na pohybové vyjadrenie sa a osvojenie si základných pohybových zručností, využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom čase. Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom života, starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou. Realizuje sa vyučovacím predmetom telesná a športová výchova, ktorého najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu.
Telesná a športová výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.
Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje motorický vývin žiakov. Dôraz sa kladie na individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní obsahu, ako i pri hodnotení žiakov. Dôležité je motivovať žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri rešpektovaní vlastných individuálnych predpokladov.
5.2 Prierezové témy
Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti, s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy sa môžu realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov alebo prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov, kurzov a pod. Súčasne prierezové témy môžu tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných (disponibilných) hodín. Obidve formy sa môžu aj ľubovoľne kombinovať. Účinnosť pôsobenia prierezových tém sa môže zvýšiť relevantnými mimoškolskými aktivitami.
V primárnom vzdelávaní majú prierezový charakter nasledujúce témy: Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Enviromentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Regionálna výchova a ľudová kultúra, Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke a Ochrana života a zdravia.
5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
-
- porozumel sebe a iným;
-
- optimálne usmerňoval vlastné správanie a prejavovanie emócií;
- uprednostňoval priateľské vzťahy v triede i mimo nej;
- osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce;
-
- nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce;
-
- získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;
-
- rešpektoval rôzne typy ľudí, ich názory a prístupy k riešeniu problémov;
-
- uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom živote.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu
Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
- osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
- získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov;
- uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.3 Environmentálna výchova
Environmentálna výchova sa ako prierezová téma prelína všetkými predmetmi, ale najmä prvoukou, prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie ich na veku primeranej úrovni ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti, ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými (primeranými a vhodnými) činnosťami – chrániť rastliny, mať kladný vzťah k domácim zvieratám a pod.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
- osvojil základné pravidlá a zručnosti pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;
- rozpoznal hlavné zmeny vo svojom okolí na základe pozorovania prírody;
- rozpoznal hlavné charakteristiky rôznych druhov životného prostredia;
- poznal a vyberal konkrétne možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu svojho životného prostredia;
- podieľal sa aktívne na zveľaďovaní životného prostredia školy a jej okolia;
- správal sa šetrne k prírodným zdrojom, uskromnil sa v spotrebe, ktorá zaťažuje životné prostredie.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.4 Mediálna výchova
Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí. Stali sa integrálnou súčasťou ich života, pričom si neuvedomujú dostatočne ich vplyv. Hlavným cieľom Mediálnej výchovy je položiť základy mediálnej gramotnosti žiakov a postupne zvyšovať úroveň schopností kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Mediálna výchova dáva žiakom príležitosť a priestor na základnú orientáciu v mediálnom svete, osvojenie si stratégií zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, ako aj osvojenie si kritického a bezpečného prístupu pri ich využívaní na veku primeranej úrovni. Dôležitou úlohou mediálnej výchovy na 1. stupni je vychádzať z bezprostredných skúseností žiakov s médiami a vytvoriť pre žiakov príležitosti na ich spracovanie.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:
-
- uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;
- pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
-
- osvojil zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov;
-
- nadobudol základy zručností potrebných na využívanie médií.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.5 Multikultúrna výchova
S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii Multikultúrnej výchovy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich a akceptovať, ako aj rešpektovať ľudské práva.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
-
- rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;
-
- spoznával rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;
- akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;
- uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.6 Regionálna výchova a ľudová kultúra
Prierezová téma Regionálna výchova a ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva prispieva k formovaniu kultúrnej identity a postupnému rozvíjaniu historického vedomia žiakov. Regionálna výchova6 a ľudová kultúra má potenciál byť súčasťou obsahu všetkých povinných predmetov, najmä prvouky, prírodovedy, vlastivedy, slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej výchovy, hudobnej výchovy a etickej výchovy, alebo sa môže realizovať prostredníctvom voliteľného vyučovacieho predmetu7. Vhodnými formami sú tiež projekty, exkurzie, tematické vychádzky v regióne a pod. Vlastná realizácia prierezovej témy si vyžaduje zmeny aj v procesuálnej zložke výchovy a vzdelávania – vo vyučovacích metódach a organizačných formách.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- rozširoval a rozvíjal svoje znalosti o historických, kultúrnych a prírodných hodnotách svojho regiónu;
- vytváral si pozitívny vzťah k svojmu bydlisku, obci, regiónu a krajine;
- rozvíjal svoju národnú a kultúrnu identitu.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.7 Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
Zámerom Dopravnej výchovy – výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je pripraviť žiakov na bezpečný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov. Výučba sa uskutočňuje najmä v rámci predmetov prvouka a vlastiveda, v objekte školy, na detskom dopravnom ihrisku alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- pochopil funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi na veku primeranej úrovni;
- osvojil si zásady, nadobudol spôsobilosti a praktické zručnosti bezpečného pohybu v cestnej premávke (chôdza, jazda na bicykli...);
-
- pochopil význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládol základné úlohy údržby bicykla;
-
- uvedomil si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
5.2.8 Ochrana života a zdravia
Zámerom prierezovej témy Ochrana života a zdravia je viesť žiakov k ochrane svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovania pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Na veku primeranej úrovni integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídateľných situáciách. Na 1. stupni sa realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, výtvarná výchova, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. Didaktické hry, ktoré sa uskutočňujú v každom ročníku 1. stupňa raz ročne v trvaní 4 hodín, slúžia na praktické osvojenie si učiva.
Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:
- rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;
- osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;
- pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;
- vedel vhodne zareagovať v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci;
- osvojil si základné činnosti súvisiace s pohybom a pobytom v prírode;
- rozvíjal svoju telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť v prírodných podmienkach.
V škole pôsobí koordinátor poverený činnosťou dodržiavania prierezovej témy, ktorý postupuje podľa vypracovaného a schváleného plánu práce koordinátora.
6 VZDELÁVACIE ŠTANDARDY
Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu – ročníka, stupňa. Tieto požiadavky sú formulované ako kompetencie, ktorých súčasťou sú vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzdelávacie štandardy je nevyhnutné chápať ako základné východisko k mnohostranne chápanej výučbe, preto výučbu nemožno redukovať len na ich mechanické plnenie. Predstavujú dôležitý podklad na realizáciu osobného plánovania, tvorby špecifickej stratégie a taktiky na výučbu jednotlivých predmetov, pričom je nevyhnutná kognitívna pestrosť a vytváranie panorámy myšlienkových možností žiakov. Z hľadiska vymedzeného učebného obsahu je kľúčovým prvkom uvedomovanie si pojmov, vzťahov medzi nimi. Následne je žiaduce tieto pojmy a vzťahy medzi nimi spolu s funkčnými faktami názorne zobrazovať do pamäťových myšlienkových máp, ktoré sa potom stávajú základným prostriedkom efektívnejšieho upevňovania a systematizácie nadobudnutých kompetencií žiakov.
Stanovené štandardy si učitelia môžu viac špecifikovať s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti svojich žiakov. Vzdelávací štandard treba chápať v tom zmysle, že žiak nemá byť pasívnym aktérom výučby a konzumentom hotových poznatkov, ktoré si má len zapamätať a následne zreprodukovať, ale aj vytvárať ich v aktívnej činnosti.
7 RÁMCOVÉ UČEBNÉ PLÁNY
Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov v ŠVP podľa ročníkov. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín, ktoré škola konkretizuje vo svojom školskom vzdelávacom programe nasledujúcimi spôsobmi: navýši hodinovú dotáciu existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP alebo vytvorí nový vyučovací predmet, kurz a pod., ktorému pridelí časovú dotáciu. Poznámky k RUP sú pre školu záväzné, škola si však môže v rámci svojho učebného plánu vytvoriť ďalšie poznámky podľa svojich potrieb a možností. Škola môže pri tvorbe školského vzdelávacieho programu rozdeliť hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy na celý stupeň vzdelávania pri zachovaní postupnosti jednotlivých vzdelávacích štandardov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých učebných predmetov.
Vyučovanie v primárnom vzdelávaní prebieha v spojených ročníkoch. Spájajú sa 2 ročníky do jednej triedy.
Vyučovanie v primárnom vzdelávaní prebieha v spojených ročníkoch nasledovne:
- spojený 1. ročník a 2. ročník do jednej triedy;
- spojený 3. ročník a 4. ročník do jednej triedy.
Spájanie viacerých ročníkov do skupín sa organizuje nasledovne:
- etická výchova 1 – 4. ročník;
- náboženská výchova evanjelická 1 – 4. ročník;
- náboženská výchova katolícka 1 – 4. ročník;
- telesná a športová výchova 1 – 4. ročník
V 1. - 9. ročníku sa predmet etická výchova vyučuje spoločne, ako jedna vyučovacia hodina týždenne.
Vzdelávacia oblasť
Predmet
1.
2.
3.
4.
∑
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
ŠT
ŠK
Jazyk a komunikácia
SJL
9
8
1
7
7
32
ANJ
3
3
6
MAT a práca s informáciami
MAT
4
1
4
1
4
1
4
19
INF
1
1
2
Človek a príroda
PRV
1
2
3
PRI
1
2
3
Človek a spoločnosť
VLA
1
2
3
Človek a hodnoty
ETV/NBV
1
1
1
1
4
Človek a svet práce
PCV
1
1
2
Umenie a kultúra
HUV
1
1
1
1
4
VYV
2
2
1
1
6
Zdravie a pohyb
TSV
2
1
2
1
2
1
2
1
12
Základ
20
20
23
25
88
Disponibilné hod.
2
3
2
1
8
Spolu
22
23
25
26
96
Tab. 2 Rámcový učebný plán pre primárne vzdelávanie
Poznámky:
Slovenský jazyk a literatúra – zvýšený počet hodín v 2. ročníku z dôvodu zlepšovania kvality techniky čítania a porozumenia čítanému textu. Písanie správnych tvarov všetkých písmen.
Matematika – zvýšený počet hodín v 1. ročníku o prirodzené čísla 0 – 20.
Sčítanie a odčítanie v číselnom obore do 20.
Zvýšený počet hodín v 2. ročníku o sčítanie a odčítanie v číselnom obore do 100.
Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie.
Zvýšený počet hodín v 3. ročníku - násobenie a delenie v obore násobilky,
Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie.
Telesná a športová výchova - zvýšený počet hodín v 1. až 4. ročníku o 1 hodinu bez rozšírenia učiva.
Učebné osnovy jednotlivých predmetov vychádzajú z učebných osnov štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie, ktoré dopĺňajú voliteľné predmety z dotácie pre voliteľné hodiny. Sú identické s učebnými osnovami štátneho vzdelávacieho programu v prípade, že nebola navýšená časová dotácia jednotlivých predmetov.
http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/
Tab. 3 Rámcový učebný plán pre 1. ročník
1. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
9
0
9
Anglický jazyk
0
0
0
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
0
0
0
Človek a príroda
Prvouka
1
0
1
Prírodoveda
0
0
0
Človek a spoločnosť
Vlastiveda
0
0
0
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Pracovné vyučovanie
0
0
0
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
2
0
2
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
1
3
Spolu
20
2
22
Tab. 4 Rámcový učebný plán pre 2. ročník
2. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
8
1
9
Anglický jazyk
0
0
0
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
0
0
0
Človek a príroda
Prvouka
2
0
2
Prírodoveda
0
0
0
Človek a spoločnosť
Vlastiveda
0
0
0
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Pracovné vyučovanie
0
0
0
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
2
0
2
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
1
3
Spolu
20
3
23
Tab. 5 Rámcový učebný plán pre 3. ročník
3. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
7
0
7
Anglický jazyk
3
0
3
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
1
5
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Prvouka
0
0
0
Prírodoveda
1
0
1
Človek a spoločnosť
Vlastiveda
1
0
1
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Pracovné vyučovanie
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
1
3
Spolu
23
2
25
Tab. 6 Rámcový učebný plán pre 4. ročník
4. ročník
VZDELÁVACIA OBLASŤ
PREDMETY
Počet hod.
ŠtVP
Počet hod.
ŠkVP
Spolu
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
7
0
7
Anglický jazyk
3
0
3
Matematika a práca s informáciami
Matematika
4
0
4
Informatika
1
0
1
Človek a príroda
Prvouka
0
0
0
Prírodoveda
2
0
2
Človek a spoločnosť
Vlastiveda
2
0
2
Človek a hodnoty
Etická výchova / náboženská výchova
1
0
1
Človek a svet práce
Pracovné vyučovanie
1
0
1
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
1
0
1
Výtvarná výchova
1
0
1
Zdravie a pohyb
Telesná a športová výchova
2
1
3
Spolu
25
1
25
8 OSOBITOSTI A PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
V zmysle platnej legislatívy je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, ktorých zohľadnenie mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností, osobnosti, ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:
- žiak so zdravotným znevýhodnením, t. j.
- žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým
postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím);
-
- žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania);
- žiak zo sociálne znevýhodneného (znevýhodňujúceho) prostredia;
- žiak s nadaním.
Na efektívne vzdelávanie a saturáciu potrieb žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je potrebné zabezpečiť:
- včasnú špeciálnopedagogickú, psychologickú, medicínsku diagnostiku, vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálnu a skupinovú prácu, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacieho obsahu, zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, aplikáciu alternatívnych foriem komunikácie, úzku spoluprácu s rodičmi a ďalšie, v závislosti od individuálnej potreby konkrétneho žiaka, vyplývajúcej z odbornej diagnostiky;
- materiálne vybavenie, ktoré zahŕňajú špeciálne učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravu prostredia (napr. bezbariérový prístup);
- odborný servis špeciálneho pedagóga, školského špeciálneho pedagóga, logopéda, liečebného pedagóga, asistenta učiteľa, školského psychológa, ďalej nižší počet žiakov v triede, v prípade individuálnej integrácie zníženie maximálneho počtu žiakov v triede, odborná príprava učiteľov;
- finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych podmienok.
Naša škola využíva služby CPPPaP a CŠPP vo Zvolene.
8.1 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením
Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v našej škole uskutočňuje:
- v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy;
- v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy, ak je to potrebné, podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
V našej škole využívame vzdelávanie žiakov so ŠVVP formou začlenenia žiaka do bežnej triedy s vypracovaným IVVP. Ak má žiak s takouto formou vzdelávania problém zvažujeme preradenie do špeciálnej triedy.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom so zdravotným znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a saturovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä:
- zaradiť do školských vzdelávacích programov škôl, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením špecifické predmety, ktorými možno žiakovi, vzdelávanému formou školskej integrácie nahradiť voliteľné (disponibilné) predmety, alebo iné vyučovacie predmety, podľa odporúčania školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie;
- podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby uplatňovať alternatívne formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, alternatívna augmentatívna komunikácia a iné );
- umožniť rozdelenie triedy na 2 skupiny v prípade integrácie žiakov s poruchami správania;
- dať možnosť učiteľovi flexibilne prispôsobiť rozsah a štruktúru vyučovacej hodiny zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia;
- vypracovať individuálny vzdelávací program v prípade, že žiak nemôže vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky príslušného vzdelávacieho programu v špeciálnej škole alebo špeciálnej triede.
Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach (integrované vzdelávanie):
- zabezpečiť odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;
- vypracovať individuálny vzdelávací program pre integrovaného žiaka, za ktorý zodpovedá triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcim daného predmetu a výchovným poradcom, školským špeciálnym pedagógom a školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie;
- využívať disponibilné hodiny na zavedenie špecifických predmetov, príp. na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiaci vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho programu;
- vyučovať za pomoci školského špeciálneho pedagóga žiakov so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách na vyučovaní alebo mimo triedy, pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom;
- zabezpečiť v rámci vyučovania možnosť individuálnej práce s vybranými žiakmi prostredníctvom školského špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga, logopéda, školského psychológa s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, narušenia.
Kompletný obsah a špecifiká vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením sa nachádzajú v nasledujúcich vzdelávacích programoch:
- Vzdelávací program pre žiakov so sluchovým postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov so zrakovým postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov s telesným postihnutím;
- Vzdelávací program pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou;
-
- Vzdelávací program pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami;
-
- Vzdelávací program pre žiakov chorých a zdravotne oslabených;
- Vzdelávací program pre žiakov hluchoslepých;
- Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia;
- Vzdelávací program pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti;
- Vzdelávací program pre žiakov s viacnásobným postihnutím;
-
- Vzdelávací program pre žiakov s poruchami správania;
- Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím.
8.2 Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
Sociálne znevýhodnené (znevýhodňujúce) prostredie (ďalej aj „SZP“) definujeme ako „prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne (jazykové, kultúrne) podmienky neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre kognitívny rozvoj dieťaťa a nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a osobnostný rozvoj“.
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je znížiť alebo odstrániť potenciálne hendikepy, ktoré vyplývajú z tohto znevýhodnenia tak, aby sa vytvorili podmienky pre efektívne vzdelávanie a zabezpečil sa ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Možnosti kompenzácie znevýhodňujúceho prostredia v škole:
- prispôsobenie metód a postupov pri vzdelávaní tak, aby sa eliminovali a kompenzovali obmedzenia žiaka spôsobené znevýhodňujúcim prostredím, využívanie individuálneho prístupu;
- včasné riešenie vzdelávacích problémov, využívanie pomoci asistenta učiteľa a iné dostupné možnosti pomoci odborníkov;
- motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú dochádzku na vyučovanie;
- príprava aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje schopnosti;
- nižší počet žiakov triede.
Vzdelávanie žiakov zo SZP sa v našej škole uskutočňuje v bežných triedach (spoločne s ostatnými žiakmi triedy). Ak má žiak s takouto formou vzdelávania problém škola využije individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka (vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky predmety). Tento program vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby.
8.3 Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním
Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je dosiahnuť optimálny rozvoj ich nadania a pripraviť ich na tvorivé využitie tohto nadania v prospech spoločnosti. Okrem rozvoja výkonových charakteristík nadania je potrebné venovať rovnakú pozornosť aj osobnostnému rozvoju nadaných žiakov, najmä v oblasti ich emocionality a sociálnych vzťahov.
Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním sa v našej škole uskutočňuje v:
-
- triedach so zameraním na rozvoj všeobecného intelektového nadania;
-
- triedach s rozšíreným vyučovaním prírodovedných, spoločenskovedných alebo esteticko-výchovných predmetov;
-
- športových triedach;
-
- triedach základných škôl alebo osemročných gymnázií spolu s ostatnými žiakmi školy (školská integrácia).
Žiaci tried podľa ods. 3 písm. a) a b) môžu časť vyučovania absolvovať mimo týchto tried spolu s ostatnými žiakmi školy. Žiaci s nadaním vzdelávaní v triedach podľa ods. 3 písm. d) postupujú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Pre nadaného žiaka, ktorý je vzdelávaný v bežnej triede základnej školy alebo osemročného gymnázia (integrované vzdelávanie) treba vypracovať individuálny vzdelávací program.11 Ak je v triede integrovaná skupina nadaných žiakov s rovnakým druhom nadania, môžu byť individuálne vzdelávacie programy všetkých týchto žiakov rovnaké.
Podmienkou zaradenia žiaka do športovej školy alebo triedy je úspešné absolvovanie talentových skúšok, nie vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak bez tohto vyjadrenia nie je pokladaný za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov možno zriaďovať aj pre tých nadaných žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov s nadaním sú pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania postupujú nadaní žiaci, ktorí majú okrem nadania špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia alebo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý má okrem rozvoja nadania zabezpečiť aj kompenzáciu obmedzení žiaka. Pri jeho príprave spolupracuje triedny učiteľ s príslušným odborným zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Ak je nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením, môže byť do jeho vzdelávania zapojený aj asistent učiteľa.
Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:
- špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania a na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov;
- zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;
- spolupracovať so psychológom, v prípade umelecky nadaných žiakov s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;
- akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobností a správania;
- dbať na všestranný rozvoj osobnosti nadaných žiakov, a to v oblasti pohybovej, kognitívnej, motivačnej, vôľovej, emocionálnej, sociálnej i v oblasti manuálnych zručností;
- zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a využívať pedagogické postupy zamerané na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, napr. projektové vyučovanie;
- umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo vzdelávanie v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa;
- akceptovať vlastné postupy žiakov, ktoré vedú k žiaducim výsledkom, aj keď sa líšia od bežne používaných;
- viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce;
- viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.
V našej škole v súčasnej dobe neprebieha vzdelávanie žiakov s nadaním.
9 ORGANIZAČNÉ PODMIENKY NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Základná škola má spravidla deväť ročníkov s možnosťou zriadenia nultého ročníka. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník základnej školy.
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
- Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia.
- Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná.
- Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
- Poldenné vzdelávanie je organizované len v dopoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
- Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
- Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
10 POVINNÉ PERSONÁLNE ZABEZPEČENIE
Efektívna realizácia ŠkVP je podmienená potrebným personálnym zabezpečením podľa nasledujúceho rámca, pričom sa musí vychádzať z požiadaviek formulovaných v platnej legislatíve.
Vedúci pedagogickí zamestnanci
- spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, vykonali prvú atestáciu, spĺňajú podmienku dĺžky výkonu pedagogickej činnosti, ukončili funkčné vzdelávanie (najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérovej pozície);
- sú odborne pripravení na riadenie pracovnej skupiny a osvojené manažérske zručnosti uplatňujú pri riadení pracovného kolektívu;
- podporujú a vytvárajú podmienky pre odborný rast a ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov;
- zabezpečujú podmienky pre dobrú klímu v oblasti personálnych vzťahov – vo vzťahu k žiakom, v rámci pedagogického zboru a vo vzťahu k rodičom a širšej komunite.
Funkcia
Titul. meno a priezvisko
Riaditeľ školy
Mgr. Andrea Chmelková
Pedagogickí zamestnanci
- nie všetci pedagogickí zamestnanci spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a kvalifikačné požiadavky stanovené platnou legislatívou;
- preukazujú profesijné kompetencie pri práci so žiakmi a s rodičmi;
- uplatňujú zásady tímovej práce, kooperatívneho a konštruktívneho riešenia problémov.
Odborní zamestnanci
- v škole nepôsobia, využívame služby CPPPaP a CŠPP Zvolen.
11 POVINNÉ MATERIÁLNO-TECHNICKÉ A PRIESTOROVÉ ZABEZPEČENIE
Dôležitou podmienkou pri realizácii štátneho vzdelávacieho programu je primerané priestorové vybavenie školy a materiálno-technické vybavenie učebných priestorov. V škole sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v triedach, odborných učebniach a ďalších zariadeniach školy zriadených podľa platnej legislatívy.
11.1 Priestorové vybavenie
-
- pre manažment školy
-
-
- kancelárie riaditeľa
- kancelária pre ekonomický úsek;
-
- pre pedagogických zamestnancov školy
-
-
-
- zborovňa;
- kabinety pre učiteľov (odkladanie pomôcok);
-
-
- hygienické priestory
- sociálne zariadenia pre žiakov a zamestnancov;
- šatne alebo iné priestory na odkladanie odevov a prezúvanie obuvi;
- odkladacie a úložné priestory
- skladové priestory;
- archív;
- informačno-komunikačné priestory
- knižnica alebo priestor pre knižnicu vybavený knižničným fondom, IKT zariadením a pripojením na internet;
- učebné priestory (interné/externé)
- učebne;
- odborné učebne;
- telocvičňa;
- školské ihrisko;
- spoločné priestory
- školská budova;
- školská jedáleň;
- školský dvor;
- priestory pre školský klub detí.
11.2 Povinné učebné priestory škôl a ich vybavenie
P.č.
Názov učebného priestoru
1.
Učebňa
2.
Telocvičňa
3.
Multimediálna učebňa
Škola má zriadené a využíva:
- 10 učební (z toho 7 tried, 1 miestnosť pre ŠKD a 2 odborné učebne);
- 1 priestrannú telocvičňu;
- 1 multimediálna učebňa.
Vybavenie učební
Škola využíva 7. tried pre žiakov a sú vybavené :
- Katedra a stolička pre učiteľa;
- Lavice a stoličky pre žiakov podľa počtu žiakov;
- Skrine a poličky na školské potreby;
- Umývadlo;
- Nástenka;
- Školská tabuľa, magnetická tabuľa
- Pripojenie na internet;
- Notebook;
- Interaktívna tabuľa (v 5. učebniach).
Vybavenie telocvične
- rebrina – 6 x;
- tyč na šplhanie – 2 x;
- lano na šplhanie – 2 x;
- lavička – 2 x;
- švihadlo – 10 x;
- švédska debna – 2 x;
- žinenka – 4 x;
- koza – 1 x;
- mostík – 2 x;
- lopty – 50 x;
- kriketová, tenisová loptička – 6 x;
- futbalová/hádzanárska brána – 2 x;
- basketbalové koše – 2 x;
- stopky – 1 x;
- meracie pásmo – 1 x;
- CD (DVD) prehrávač s reproduktormi – 1 x.
Vybavenie multimediálnych učební
Škola využíva 1. multimediálnu učebňu pre žiakov a je vybavená :
- Katedra a stolička pre učiteľa;
- Lavice a stoličky pre žiakov;
- Skrine a poličky na školské potreby;
- multifunkčné zariadenie;
- Pripojenie na internet ;
- Notebook / PC 11 x;
- reproduktory, slúchadlá;
- Wi-Fi router.
12 PODMIENKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA
Vytvárame podmienky pre bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre žiakov, učiteľov a ostatných pracovníkov školy. Priestory školy sú vyhovujúce na vyučovanie. učitelia aj žiaci absolvujú pravidelné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a protipožiarne školenia. pravidelné kontroly vykonáva bezpečnostný technik.
Sú stanovené opatrenia pre zabezpečenie objektu školy bezpečnosti žiakov a zamestnancov. tieto opatrenia sú deklarované a ukotvené v školskom poriadku a vnútorných smerniciach.
Cieľom bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní v základných školách je:
- formovať' postoje a hierarchiu hodnôt žiaka v zmysle skutočnosti, že človek, ktorý dokáže organizovať' svoj život zdravo a zmysluplne, zaujíma sa o iných ľudí a dokáže im pomáhať' v prípade zdravotnej, alebo inej núdze, je pripravený pre zdravý osobný pracovný a rodinný život a individuálnu sebarealizáciu;
- viesť z žiakov za ich aktívnej účasti k zlepšovaniu pracovného prostredia k dodržiavaniu hygienických zásad a zásad bezpečného konania a správania bezpečností a ochrany zdravia pri práci;
- formovať u žiakov právne vedomie, viesť ich k dodržiavaniu hygienických, dopravných, požiarnych a iných predpise v a pokynov, ktoré sa týkajú starostlivosti a bezpečnosti a ochrany zdravia pni práci a pri iných činnostiach;
- zabezpečia pre žiakov osvojenie si súboru bezpečných komunikačných a pracovných návykov prepracovaného systému výchovy k bezpečnému správaniu a konaniu zabezpečiť' naplnenie uvedených cieľov aj v záujmovej činnosti.